Späť na blog

Ako vďaka Korone chodím z práce spokojnejší ako predtým

Môže toto povedať majiteľ cestovky, nezbláznil sa? Pohľad nášho šefina.

  • 23.04.2020
  • 1416

Môže toto povedať majiteľ cestovky, nezbláznil sa? Pohľad nášho šefina.

V piatok 6.3., sme s kolegyňou Katkou (naša COO na materskej), sedeli na vínku a rozprávali sme sa aj o téme zbytočnosti poistenia proti insolventnosti, keďže my ako špeciálna cestovka máme model nastavený tak, že nemáme ako skrachovať. O týždeň na to, 13.3., som volal do banky so žiadosťou o úver (samozrejme, že nám ho už neschválili :) ). V tej chvíli som tušil, že je zle a aj keď ho zatiaľ nepotrebujeme, čoskoro možno budeme.

Za 7 dní korona kríza zmietla nie len náš segment, ale celé hospodárstvo bezprecedentnou rýchlosťou a silou. Denne počúvame príbehy zúfalých podnikateľov, ktorým zo dňa na deň padli tržby, odratávajú dni koľko vydržia a čakajú na pomoc štátu. Nejdem hrať hrdinu a poviem rovno, že tiež som jeden z nich. No namiesto toho aby som sa tu sťažoval, sa radšej podelím o zaujímavý prerod v myslení a v mentálnom nastavení, ktorý som na sebe spozoroval.

Na spomínanom víne s Katkou to mohla byť aj malá oslava podnikateľského úspechu. Firma v kontinuálnom raste, stabilný a zanietený tím ľudí, rastie počet klientov aj podiel na trhu. Z vonkajšieho pohľadu idylka. Akurát, že nie v mojej hlave. Niekde hlboko vo mne som si niesol nie veľmi výraznú, ale za to kontinuálnu nespokojnosť, zo “zabehnutého”. Už som presne vedel do akej časti sezóny firma ide, aká robota čaká mňa a jednotlivé oddelenia. V základoch tá istá čo rok, dva, tri predtým - jasné lepšie zoptimalizovaná, efektívnejšia, v niečom pozmenená, ale vo svojej podstate monotónna.

Korona kríza tento stereotyp dokázala rozmetať behom jedného týždňa a s rovnakým záujmom ako večerné správy, som začal sledovať aj posun v mojej mysli, z ktorej postupne vymizla spomínaná nespokojnosť. Jednoducho na to zrazu nebol čas. :)

  1. fáza bola popieranie. To sa predsa nemôže diať až v takom rozmere, rýchlo to prehrmí a firmy sa to predsa až tak nedotkne. Pre podnikateľa, ktorý viac ako 13 rokov buduje firmu, vidí progres, perspektívu rastu a obava z krachu je už 10 rokov zabudnutá, je nemysliteľné, že sa to zo dňa na deň môže začať rúcať ako domček z karát.
  2. fáza bola pripustenie/akceptovanie reality. Tržby zo dňa na deň padli na nulu. Po týždni sú stále všetky služby vypnuté, prvý klienti rušia rezervácie a správy z médií sú silnejšie ako popieranie podnikateľskej mysle.
  3. fáza reakcie na realitu, ktorú už akceptujem. Myseľ sa už prepína do krízového režimu a monotónnosť rozhodne nehrozí. Vytvárame krízové scenáre A,B,C a počítame koľko v ktorom scenári firma vydrží. Píšeme manuály pre komunikáciu s klientmi a nastavujeme krízový rozpočet fungovania.
  4. fáza príležitosti a rozvoja. V jednom podkaste som počul myšlienku, že najväčšie príležitosti nastávajú vtedy, keď sa dejú radikálne zmeny. A je jasné, že táto kríza radikálnou je. Zmenia sa ekonomiky, segmenty, nákupne správanie aj celá spoločnosť. Ten, kto teraz správne zmeny zachytí, odhadne jej smer, získa výhodu, akú stabilný trh a zabehnuté spotrebiteľské správanie neponúkajú.

Nebyť korony, nikdy by som týmito fázami nemohol prejsť. Prešla by ďalšia, ešte úspešnejšia sezóna a ja by som zase s Katkou a ďalšími kolegami z firmy oslavoval výborný rok, tešili by sme sa z rastu a na ďalšiu sezónu. Svoju vnútornú nespokojnosť by som nedokázal pomenovať a neprešiel by som si fázami, ktoré mi profesionálne aj osobnostne veľmi pomohli.

Uvedomil som si, že každý podnikateľ, ktorý budoval firmu od nuly, má v sebe inštinkt “boja o prežitie”, ktorý sa v zabehnutej firme už môže strácať a to je na škodu. Vďaka tomuto inštinktu dokážeme vidieť príležitosti a dokážeme ich dotiahnuť do reálneho podnikateľského plánu.

Preto nech je súčasná kríza akokoľvek veľká a naozaj vážna, začínam rozmýšľať nad tým, či niečo také firmu nakoniec ešte viac nenakopne. Ako facka na prebratie, ktorá udrží pozornosť pri tom, čo je našou podstatou - stále prinášať pre vás niečo nové a nie udržiavať zabehnuté.

Korona tu je a bude. Či na ňu budeme nadávať, zúfať, alebo netrpezlivo odškrtávať dni v karanténe. Nie je preto užitočnejšie obrátiť svoju pozornosť viac na seba? Zanalyzovať si, čím si vnútorne prechádzame a ako mi to môže pomôcť. A je jedno či som školák, zamestnanec na nútenom home office, alebo zúfalý podnikateľ, ktorému sa rúca bussines. Ako sa pohneme ďalej, je iba na nás!

Pozri sa aktuálnu ponuku táborov.

Zistiť viac

 

 

Tábory, ktoré vás môžu tiež zaujímať