Od musím po chcem - blog o detskej motivácií

Motivácia deti. Aké sú typy motivácie? Ako s ňou správne pracovať? Ako ju využívať pri rozvoji dieťaťa? Ako pracujeme s motiváciou v detských táboroch?

Každý rodič to pozná, od niektorých činností deti nevieme odtrhnúť, do iných ich nedokážeme dotlačiť. A nemusí ísť pritom len o také extrémne príklady ako hra s legom vs umývanie riadov. Aj v škole sú predmety/krúžky, o ktoré sa deti zaujímajú samé a sú také, ktoré by najradšej vyškrtli.

Rovnako aj v tábore sú hry, na ktoré sa deti tešia samé od seba a sú aktivity, na ktoré ich treba viac namotivovať - napríklad turistika. A práve to slovíčko  “motivovať/ motivácia” je to, čo robí ten rozdiel. V tomto blogu sa bližšie pozrieme na to, čo motivácia je, aké typy motivácie poznáme a ako s ňou môžeme pracovať u detí.

Motivácia je hnacia sila, ktorá podnecuje konanie každého z nás. Je to pohnútka, ktorá vedie k činnosti. Často sa nás rodičia pýtajú ako dokážeme zaujať aj 100 teenagerov bez internetu a mobilov, či mladšie deti, aby vydržali prvý tábor bez rodičov. Jedným z know-how je aj správna práca s motiváciou detí.

Začať je iné ako vydržať. (Vstupná a priebežná motivácia)
S motiváciu pracujeme hneď od začiatku tábora cez hry a aktivity. Túto motiváciu voláme vstupná motivácia. Úlohou vstupnej motivácie je vzbudiť záujem. V prípade tábora to môže byť záujem o táborový príbeh, dej, zameranie, či kamarátov. V iných prípadoch to môže byť aj spôsob podania napríklad domácej úlohy, odovzdávanie informácií tak, aby u detí vzbudili záujem. Pre prácu so vstupnou motiváciu treba poznať záujmy detí a ich osobnosť. Napríklad úlohu z matematiky - trojčlenky, môžeme športovcovi podať takto: “Ak si na tento kopec s prevýšením 600 m, vybehol za 45 min, za koľko by si podľa teba vybehol prevýšenie 850 m”? Stále je to matematika, ale už je mu to bližšie k jeho záujmom - je tam priestor na vstupnú motiváciu. Za tým len doplníme: “poďme to skúsiť vypočítať spolu” a úloha z matematiky už nemusí byť boj o pozornosť.

Práca so vstupnou motiváciu je užitočná na začiatok (ako sme už napísali, na vzbudenie záujmu), no zvlášť pri dlhších úlohách, aktivitách a hrách v tábore, sa pôvodná vstupná motivácia môže vytrácať.  (a väčšinou sa aj) Na začiatku namotivované deti strácajú záujem a drive. Preto treba vedieť pracovať aj s priebežnou motiváciu.  Priebežnú motiváciu môžeme udržiavať napríklad stanovením si čiastkových cieľov, rozkúskovaním väčších komplexnejších úloh na menšie a doplnením o menšie motivačné odmeny. Preto napríklad v tábore máme každý večer slávnostné snemy, na ktorých vyhodnocujeme priebeh dňa, čiastkovo odmeňujeme súťažiacich, odkrývame ďalšiu časť príbehu, ale k vyhodnoteniu celotáborovej hry dôjde až na konci - na poslednom slávnostnom sneme. Veľmi podobne sa dá princíp aplikovať aj pri učení - naučím sa ešte jednu kapitolu/vypočítam ešte jeden príklad/dočítam ešte jednu stranu a dám si odmenu (oddych, sladkosť, pozriem kúsok seriálu). Pri priebežnej motivácii treba myslieť na to, že čím je vek dieťaťa nižší, tým častejšie treba uplatňovať priebežnú motiváciu - viac menších úloh, viac kratších hier, častejšie, ale stručnejšie odkrývanie deja, častejšie využívanie motivačných metód (viď. nižšie v kapitola v blogu). Práve práca s priebežnou motiváciou a podľa nej skladaný táborový program je hlavný rozdiel medzi teenage tábormi a tábormi pre mladšie deti.

“Musím” energiu odčerpáva, “chcem” ju dodáva. (Vnútorná a vonkajšia motivácia)
Ako sme už uviedli na začiatku blogu, je veľký rozdiel, či dieťa niečo musí spraviť a či niečo chce spraviť. Tak by sa dal aj najstručnejšie popísať rozdiel medzi vnútornou a vonkajšou motiváciou.

Vonkajšia motivácia nastáva vtedy, keď nás ku vykonaniu činnosti poháňajú vonkajšie vplyvy - odmena, príkaz rodičov/nadriadeného, známka v škole, pokyn animátora v tábore, názor okolia, či popud od blízkych ľudí. Vonkajšiu motiváciu je nemožné riadiť - prichádza z okolia, nepodlieha našej kontrole a je veľmi pravdepodobné, že rýchlo vyprchá. Rodičia to určite poznajú, aké je únavné stále nútiť deti k domácim prácam alebo animátori v tábore na dodržiavanie večierky. Je to náročné, lebo deti “musia”, nie “chcú”. Najideálnejším riešením je dokázať zmeniť vonkajšiu motiváciu na motiváciu vnútornú, “chcem”, namiesto “musím”.

Vnútorná motivácia  vychádza z vnútra človeka. Danú vec dieťa chce vykonať samo kvôli sebe. Buď je to činnosť, ktorú má dieťa rado - hobby, záľuba, alebo sa s jej vykonaním dokáže racionálne, či emocionálne stotožniť. “Pomôžeme rodičom upratať dom, je toho na nich veľa.” “Keď dnes dodržíme večierku, zajtra nám animátori dovolia letné kino”. Mnoho psychológov hovorí, že vnútorná motivácia je vlastne jediný druh skutočnej motivácie. Ani jeden učiteľ, motivátor, či osobný tréner nemôže človeka priviesť k úspechu, ak človek sám nechce.

Hlavná snaha rodičov, animátorov a učiteľov by teda mala byť zmeniť  vonkajšiu motiváciu dieťaťa na vnútornú. Dá sa to napríklad cez vytvorenie návyku, cez záujmy, hodnoty/ideály alebo výsledok spojiť s niečom pre dieťa osožným, príjemným s čím sa vie stotožniť a následne upriamiť pozornosť ne tento výsledok, nie na samotný proces.

Motivačné metódy a prvky, ktoré využívame v táboroch:

1. Hra: Hra je prirodzený spôsob ako sa deti učia, spoznávajú svoje okolie aj seba samého. Metodicky dobre zvolená a realizovaná hra podnecuje sebarealizáciu, zvedavosť, fyzickú aj psychickú výkonnosť, spoluprácu a potrebu niekam patriť. Nie je náhodou, že vo zvieracej ríši sa mláďatá učia loviť a prežiť práve hrou.
2. Súťaženie: Rovnako ako hra, aj súťaženie je pre deti prirodzená forma motivácie, dosahovania cieľov a porovnávania sa s rovesníkmi. Aby ale neprišlo k strate motivácií, je dôležité, aby v súťažiach mohli vyniknúť viaceré typy detí. Je potrebné vyberať hry a aktivity tak, aby sa mohli v nich striedavo presadiť deti s rôznym talentom a nadaním.
3. Príbeh a dramatizácia deja: Deti milujú rozprávky, veľké príbehy a postavy. Od malička sa hrajú na svojich obľúbených superhrdinov (o využití postáv superhrdinova sme už písali v inom blogu). Pre každý tábor vytvárame detailný príbeh. Každodenné táborové hry a aktivity sú súčasťou tohto príbehu. Deti tak príbehom žijú, napredujú a reálne ovplyvňujú jeho dej. Postupovanie príbehom a dramatizácia deja je to, čo ich udržuje priebežne motivované aj v dlhých 14 dňových táboroch, od prvého do posledného dňa.
4. Akceptácia: Akceptácia osobnosti a individuality dieťaťa je kľúčový aspekt motivácie. Aby bolo dieťa motivované, musí sa v prvom rade cítiť pochopené a prijaté. Každý sme jedinečný, výnimočný s rozdielnymi vlastnosťami,  talentami a zručnosťami.
5. Tvorivosť: Tvorivosť uspokojuje hlbokú ľudskú potrebu niečo vytvárať a byť za to ocenený.